Moderný tanec

Moderný tanec, nazývaný tiež ako modern dance, zahŕňa všetky prejavy umeleckého tanca vyvijajúce sa od začiatku 20. storočia, ktoré sa však nestotožňujú so štylizáciou folklóru. Tento štýl tanca zahŕňa viacero druhov moderného tanca, ktoré predstavujú rôzne tanečné školy, choreografie a pedagógovia viacerých krajín.

V tanečných kruhoch je známe, že modern dance vznikol ako protiváha klasického tanca, ktorému vytýkali vytočenosť špičky či neschopnosť vyjadriť súčasnosť. Hlavnou iniciátorkou pre vznik tohto druhu tanca bola Isadora Duncanová a jej„Dun- canizmus". Žitňanová (1992, s. 66) píše, že „štýl Isadory Duncanovej je založený predovšetkým na výraze a nie na technike". a taktiež, že dala telu prirodzené a slobodné možnosti vyjadriť sa tancom"

Postupne sa však objavovali aj dalšie tance, ako napr.„slobodný tanec, výrazový tanec, nov tanec, nemecký tanec". Predstavitelom moderného tanca bol aj bratislavský rodák Rudolf La ban, ktorý ako uvádza Žitňanová (1992, s. 68) „sa vo svojich teoretických prácach zaoberal ana lýzou priestoru a jeho členenia, štúdiom tanca bez hudby, typom tanečníkov, teóriou rytmu v vzťahu k dynamike, ako aj zápisu tanca špeciálnym pismom". Tak vzniklo „Labanovo tanečné pismo". Labanovi žiaci boli napríklad Kurt Joss, M. Vigman, H. Kreutzberg.

Štýly moderného tanca sú rôzne a do tanečného umenia priniesli nové výrazové možnosti a estetické kritériá. Najvýznamnejšími tvorcami moderného tanca sú Martha Graham, José Limón, Merce Cunningham, Lester Horton.